Portogruaro sa nachádza asi 40 minút jazdy autom od významných letovísk Bibione a Lignano na severe Talianska. Keďže leží len pár kilometrov od miesta, kde tisíce turistov ročne trávia dovolenku, dalo by sa očakávať, že toto malé stredoveké mestečko s 25 000 obyvateľmi sa bude tešiť mnohým návštevníkom. Pri našej návšteve sme zistili, že opak je pravdou. Portogruaro sa javilo ako celkom neturistické mestečko. Zaparkovali sme auto na voľných parkovacích miestach na ulici Piazza Castello a hneď sme zaregistrovali, že mestečko je akosi prázdne. Žiadni nadšení turisti fotiaci si pekné zákutia a žiadne obchodíky so suvenírmi (naozaj, nenašli sme ani jeden jediný!). Horko-ťažko sme našli nejakých zopár pohľadníc v malom obchode s tabakom. Ak si myslíte, že dôvodom je, že mesto nemá čo ponúknuť, veľmi sa mýlite.
Portogruaro má korene v stredoveku a najväčší význam malo za čias Benátskej republiky. Celé ulice v centre mesta, aj tie najmenšie, sú lemované starými domami s arkádami. Nedávne reštaurácie odkryli staré fresky a ornamenty zdobiace okná. Pri prechádzke popod arkády domov sa pri troške fantázie ľahko ocitnete v minulosti. Staré rolety a drevené vráta na oknách ešte zosilňujú atmosféru.
V minulosti bolo Portogruaro obohnané mestským opevnením s 5 vstupnými bránami. Dnes už však môžete vidieť len 3 z nich zachované – San Gottaro, Sant´Agnese a San Giovanni. Ak by vám prechádzka vonku nestačila, v meste sa nachádza archeologické múzeum, kde si môžete obzrieť aj románske pozostatky, ktoré sa našli v neďalekých dedinách.
Centrum mesta tvorí radnica stojaca na námestí lemovanom palmami. V strede sa týči mohutná socha jazdca na koni. Z námestia môžete vidieť zvonovú vežu. Keď sa k nej priblížite bližšie, zistíte, že sa naozaj nakláňa. Tak prečo by sme nasledovali davy turistov, keď fotku pri slávnej šikmej veži si namiesto v Pise môžeme spraviť aj v Portogruare? Po chvíľke úžasu nad oceľovou tyčou, ktorou sa vež opiera o susedný kostol s jednoduchou fasádou s názvom Duomo di Sant’Andrea sme sa presunuli k snáď najkrajšiemu zákutiu Portogruara.
Úzkou uličkou medzi domami sme sa pár krokmi dostali k riečke Lemene. Pohľad na staré mlyny melúce vodu z rieky bol doslova romantický. V minulosti bola rieka pre ekonomiku mesta veľmi dôležitá a počet mlynov bol oveľa väčší. Na jednej strane rieky sa nachádza arkádovitá budova bývalého rybieho trhu. Vo vnútri nás prekvapilo malé oratórium Panny Márie. Horiace sviečky jemne dotvárali pokojnú atmosféru tohto miesta.
Prešli sme okolo starých mlynov a z druhej strany rieky sa nám naskytol nádherný pohľad na mesto. Táto zelená oáza poskytuje príjemný chlad nielen pre ľudí ale tešia sa jej aj zvierací obyvatelia. Za krátky čas sme videli niekoľko kačiek, množstvo rýb, plaviaceho sa bobra a rodinku oddychujúcich labutí.
A čo ak ste už unavení z toľkého chodenia? V Portogruare nájdete na každom kroku malú kaviareň či bar v ktorom miestni obyvatelia oddychujú po dlhom dni. Turistické obchodíky však nehľadajte. Pod arkádami domov sa síce nachádza množstvo obchodov, tovar a ceny však prezrádzajú len luxusné značky. Popravde, je málo miest, kde som videla toľko značkového tovaru pokope a v malom mestečku ako je Portogruaro to bolo veľké prekvapenie. Potom niet pochýb, že ľudia na ulici sú tak elegantne oblečení.
Prečo sa teda Portogruaro skrýva pred svetom? Snáď si chcú obyvatelia tohto kúzelného mestečka zachovať pokoj, kľud a typickú taliansku atmosféru. A tak Portogruaro ostane skrytým klenotom severného Talianska, ktorý sem tam objaví nejaký zatúlaný turista. A prečo nie práve ty?