Iba na zopár miestach na zemi mám pocit, že sa tam jedného dňa určite chcem vrátiť. Gradara je jedným z nich. Ešte som ani nevstúpila bránou do mestečka ohradeného hradbami a už som vo vzduchu cítila pozitívnu atmosféru. Teplý letný podvečer dodával tomuto talianskému mestečku zvláštny lesk. Poďme teda spolu odhaliť čaro Gradary.
Postačia dve hodinky – ale prečo nie celú večnosť?
Náš výlet do Gradary bol veľmi spontánny. Veď prečo si nespestriť večer návštevou malého mestečka neďaleko našej dovolenkovej destinácie. Keď sme však zaparkovali auto a po prvýkrát videli cieľ našej cesty, bolo mi jasné, že plánované dve hodinky výletu nebudú ani zďaleka dosť. Mesto je naozaj maličké – ak by išlo o obyčajné miesto, dvojhodinová návšteva by bola úplne postačujúca. Gradara je však tak očarujúca, že si viem predstaviť stráviť tam hodiny, dni, či snáď aj týždne.
Hrad ako z rozprávky
Najnavštevovanejšia pamiatka sa týči najvyššie nad mestom. Dobre zachovaný hrad ponúka turistom možnosť prejsť sa po izbách so stredovekým nábytkom, po starom opevnení, mučiarni, či miestnosti, kde kedysi spali vojaci len na drevených prknách. Expozícia je spravená veľmi pekne. Pri troške predstavivosti, ak zažmúrite oči, môže sa vám zazdať, že ste majiteľ hradu a prechádzate sa po svojich komnatách zaliatych večerným slnkom, ktoré preniká cez závesy.
Príbeh tragickej lásky
Hrad a mestečko preslávil príbeh lásky prvýkrát vykreslený Dantem v Božskej komédii. Príbeh hovorí, že mladík Paolo sa bláznivo zamiloval do Francescy, ženy svojho brata. Významná pozícia manžela Giovanniho mu neumožňovala tráviť veľa času so svojou ženou. A tak Francesca, ktorá opätovala Paolovu lásku, za ním častokrát utekala na hrad v Gradare. Jedného dňa Giovanni zrejme vytušil zradu, znenazdajky sa v Gradare objavil a pristihol zaľúbencov priamo pri čine. Z hnevu a žiarlivosti ani jeden z nich neunikol Giovannimu meču. Takto smutne sa skončil príbeh veľkej lásky Paula a Francescy. Aké sú však známe fakty? Francesca bola naozaj ženou Giovanniho, ktorý sa pre pracovné povinnosti nezúčastnil ani vlastnej svadby. Na svadbe si Francescu v Giovanniho mene vzal jeho brat Paolo. Známe je tiež, že Paola v Gradare jeho otec spolu s Francescou často navštevovali. Ani jedna zmienka o láske. Ako to teda bolo? Veď rozhodnite sa sami, čomu uveríte. J
Ulice plné obchodíkov so suvenírmi a reštauráciami
Gradarou vedie od vstupnej brány až k hradu jedna ulica lemovaná romantickými talianskymi domčekmi, v ktorých sa usadili predajne so suvenírmi. Knižky, pohľadnice, magnetky, keramické výrobky, šálky a iné drobnosti sú predávané milými ľuďmi, ktorí sa vám budú snažiť pomôcť, aj keď nehovoria vašim jazykom. V bočných uličkách lákajú návštevníkov kaviarničky a reštaurácie s terasami plnými kvetov a s výhľadom na taliansku krajinu. Ak neodoláte, dobrú chuť!
Múzeum v mestečku a možnosť prejsť sa po starých hradbách sú len ďalším dôkazom toho, že Gradara žije z turizmu. Avšak nebojte sa – žiadne davy podobné Benátkam nečakajte. Ako som natešená povedala svojmu priateľovi po pár minútach v meste – Gradara je šťastné a spokojné mestečko.